Amsterdam, osemdesiate roky. Ronnie, Lennart a Bas žijú v rytme divokých večierkov, drog a sexu, kým epidémia AIDS neotrasie ich svetom a jeden z nich nezmizne. O tridsaťdva rokov neskôr Ronnie náhodou zazrie svojho dávno strateného priateľa v metre. Stretnutie počas covidového lockdownu otvára staré rany a vedie k večeru, ktorý sa mal uskutočniť už dávno. Michiel van Erp koncipuje príbeh ako dvojčasový a vytvára paralelu medzi dvomi pandémiami. Kontrast eufórie mladosti a bolestného bilancovania minulosti odhaľuje krehkosť vzťahov a pripomína, že niektoré nevypovedané slová čakajú na svoje vyslovenie celé desaťročia.